Reklama
Reklama

Vodorovné značky majú pozoruhodnú históriu. Prerušovaná čiara nevznikla kvôli predchádzaniu

Plné a prerušované čiary kedysi vôbec nemalí význam totožný s dnešným.

Vodorovné značenie sa na cestách prvý krát objavilo v USA v roku 1917, keď išla doktorka menom June McCarroll na svojom aute po istej ceste v Californii. Zrazu sa na ňu vyvalilo nákladné vozidlo, inštinktívne strhla volant a „zaparkovala to“ do piesčitej priekopy. Od tohto nepríjemného zážitku začala doktorka bojovať za rozdelenie ciest do dvoch protismerných pruhov, no jej snaha bola spočiatku márna.

Reklama
Reklama
Zdroj: Autoforum

Lekárka sa však nenechala odradiť a vlastnoručne namaľovala biely pruh deliaci smery na jednu z hlavných ciest. Jej idea napokon dosiahla úspechu až v novembri 1924, kedy bolo rozhodnuté v jej prospech a na cesty bolo namaľovaných 5 600 kilometrov čiar v cene 163 tisíc USD (dnešná hodnota peňazí by – 2,45 milióna dolárov).

Reklama
Reklama
Zdroj: Autoforum

Čiary oddeľujúce jednotlivé pruhy boli kreslené plnou farbou bez prerušovania, no náklady na takúto úpravu ciest boli veľmi vysoké. Všetky pruhy sa následne začali maľovať prerušované, a teraz už vieme, že plné a prerušované čiary na cestách najskôr nemali nič spoločné s tým, čo kto môže a čo nie. Najskôr jednoducho boli všetky plné, neskôr všetky prerušované a California v tejto záležitosti udávala trend takmer celému zvyšku sveta.

Reklama
Reklama
Zdroj: Aaautoškola

Vodorovné značenie je na našom území upravené zákonom a jeho cieľom je prispieť k zvýšeniu bezpečnosti premávky a optickému usmerňovaniu pohybu vozidiel a ostatných účastníkov premávky. Čiary na cestách sa u nás objavili približne v 30. rokoch 20. storočia. Použitie bielej deliacej čiary v neprehľadných miestach bolo jednotlivým samosprávam odporúčené v roku 1939.

Reklama
Reklama
Zdroj: Aaautoškola